Daňové úľavy s otáznym efektom

[Trend; 28/05/2015; 21/2015; s.: 52,53; Financie; Ľuboslav Kačalka, Xénia Makarova]

Rezort financií chce podporiť investovanie na finančných trhoch, cieľom je rozhýbať dlhodobo spiaci domáci kapitálový trh

Robert Fico ohlásil druhý sociálny balíček súčasnej vlády slovami: ,,Ľudia potrebujú pocítiť, že sa Slovenskej republike darí. Štát musí byť solidárny a veľkorysý k ľuďom." V prípade daňovej podpory sporenia na penzie však vôbec veľkorysý nie je. Ministerstvo financií nedávno predstavilo tradičný balík daňových noviel, ktorými navrhuje zmeniť dane od nasledujúceho roka. Na tom aktuálnom balíku sú zaujímavé hlavne dve veci - na rozdiel od predošlých rokov v ňom nie sú radikálne zmeny pre podnikateľov a ministerstvo navrhuje hneď dve nové úľavy. Na podporu kapitálového trhu a dlhodobého sporenia. No navrhovanú podporu má získať len priame investovanie do akcií, dlhopisov a ďalších na burzách obchodovaných aktív. Nie podielové fondy, ktoré sú oveľa populárnejšie aj bezpečnejšie. Oficiálny argument ministerstva je, že cieľom je hlavne podpora domáceho kapitálového trhu. ,,Domnievame sa, že keby úľava platila na podielové fondy, tak by to nemalo radikálny vplyv na likviditu," spresnil v rozhovore pre TREND štátny tajomník rezortu Radko Kuruc. Dôvodom však bude aj dosah na štátny rozpočet - podpora fondom by negatívne ovplyvnila daňové príjmy. Pri podpore takmer nejestvujúceho priameho investovania nič také nehrozí. Podľa expertného odhadu správcovských spoločností a trojročnom horizonte investícií by oslobodenie výnosov od zdanenia vyšlo štátnu kasu na rádovo milióny eur, čo štát zrejme pri napätom rozpočte vo volebnom roku riskovať nechce. Pri predstavení úľav ich ministerstvo spájalo aj s plánovaným IPO akcií Slovak Telekomu. Z toho však nakoniec zišlo a vláda ich po zrušení už rozbehnutého získavania drobných akcionárov predáva priamo väčšinovému vlastníkovi Deutsche Telekomu. Politická chuť na systematickú podporu kapitálového trhu skrátka nie je.

Rizikový II. pilier

Dôvod, prečo Slovensko podporí len priame investície na kapitálovom trhu, však nemusí byť čisto fiškálny. Ak by vláda príliš hlasno hovorila o potrebe individuálne si sporiť, mohla by negovať svoje aktivity smerom k druhému pilieru. Ten je aktuálne otvorený už štvrtýkrát, uzavrie sa opäť v polovici júna. Premiér Robert Fico aj minister práce Ján Richter pritom opakovane klientov dôchodkových správcovských spoločností varovali pred hazardovaním so svojimi dôchodkovými úsporami práve pre výkyvy na finančných trhoch. Práve tie sú pri priamom investovaní najciteľnejšie, pri fondoch, kde platí prísnejšia diverzifikácia, teda rozdelenie peňazí medzi viacero aktív, by mali byť dosahy v priemere menej citeľné. No zároveň aj dlhodobý výnos môže byť nižší. V oboch prípadoch však platí, že riziko sa znižuje pri pravidelnom a dlhodobom ,,prikladaní", teda v podstate sporení si cez investovanie. Tiež na základe doterajších dlhodobých štatistík z USA platí, že pravidelné sporenie cez akciové trhy dáva najväčšiu šancu porážať dlhodobo infláciu rast cien. A teda dlhodobo reálne zhodnocovať vložené peniaze. Dlhodobé sporenie cez finančné trhy je napríklad bežnou praxou v USA. Slovenské ministerstvo sa pri navrhovaných úľavách inšpirovalo aj Veľkou Britániou. ,,Týmto nástrojom dávame ďalšiu možnosť, ktorá je daňovo zvýhodnená, na to, aby si ľudia dlhodobo sporili," vysvetlil zámer ministerstva R. Kuruc. Po pripomienkovaní ministerstvo nakoniec rozšírilo akceptované papiere namiesto len z európskych búrz na celý svet.

Pridlho či prikrátko

Všetci TRENDOM oslovení odborníci na finančné trhy či kolektívne investovanie úľavy vítajú. I keď správcovia sa netaja tým, že budú chcieť ešte presvedčiť ministerstvo financií o rozšírení aj o fondy. ,,Pri príprave opatrení na podporu kapitálového trhu sme presadzovali daňovú motiváciu. Z tohto pohľadu navrhované úľavy vítame. I keď nie sme nadšení z toho, že podielové fondy z podpory vypadli," uviedol Roman Vlček z Asset Managementu Slovenskej sporiteľne (AM SLSP), ktorý je zároveň predsedom predstavenstva Slovenskej asociácie správcovských spoločností (SASS). Dodal, že asociácia sa chce ešte s ministerstvom stretnúť a diskutovať aj o zapojení fondov. Odlišný názor od zákonodarcov majú oslovení odborníci na nastavené lehoty. A to najmä pri druhej úľave. Jej cieľom je oslobodiť od dane z príjmu výnosy, ktoré inkasuje investor, ak počas najmenej 15 rokov investuje do riadeného portfólia ročne najviac 3 000 eur. Prvá úľava oslobodí od zdanenia výnosy pri predaji obchodovaných papierov po roku od ich nákupu. Ohľadne 15-ročného obdobia pripomína country manager investičnej skupiny Pioneer Investments na Slovensku Miroslav Ovčarik, že ľudia prehodnocujú svoje investície spravidla po siedmich až ôsmich rokoch. ,,Buď sa im zdá, že zarobili málo a potrebujú zmenu. Alebo si chcú užiť zarobené peniaze." Ak by vláda nastavila daňovú podporu pre fondy na 15 rokov, podľa neho ju nevyužijú všetci klienti.

Prisporiť si

M. Ovčarik uvádza príklad silnej sociálnej krajiny, ako je Švédsko: ,,Vláda tam upozorňuje občanov, že populácia starne a bude čoraz menej peňazí na priebežný dôchodkový systém." Za pridlhý horizont považuje 15-ročný limit aj Viktor Kouřil, podpredseda predstavenstva dôchodkovej spoločnosti VÚB Generali. Ak úľavou chce ministerstvo financií podporiť rozvoj kapitálového trhu, tak je to dlho. Na druhej strane, ak má ísť o ďalšiu formu dôchodkového sporenia, je zasa horizont 15 rokov spodnou hranicou. ,,A ak je to myslené ako určitá konkurencia II. piliera, tak je to nastavenie v poriadku, ale potom vláda nepriamo priznáva, že II. pilier má zmysel." Podľa V. Kouřila obe úľavy pomôžu skôr bohatším občanom. Väčšina zamestnancov sa podľa oficiálnych štatistík nachádza pod priemernou mzdou, šanca sporiť si z ,,vlastných" peňazí pravidelne je u nich veľmi nízka.

Generácia bez penzií

Podľa V. Kouřila sa navyše ľudia o svoje penzie začnú zaujímať až po vlastnej zlej skúsenosti. Očakáva, že verejnosť sa o budúce penzie začne zaujímať reálne až po tom, čo v budúcnosti doplatí na nízke sporenie jedna celá generácia. ,,V hlavách ľudí je zakorenené, že štát sa postará." Hrozí to hlavne terajším 30-, 40-ročným, ktorí budú medzi prvými hromadnými poberateľmi penzií z I. a II. piliera zároveň, ale súčasne sa v tom istom období začne prejavovať výraznejšie starnutie tunajšej populácie. Navyše sú to podnikatelia, z ktorých veľká časť využíva inštitút minimálneho odvodu. Podľa reálnych príjmov by mali do systému platiť výrazne viac. Ak si peniaze ušetrené na odvodoch nesporia, v budúcnosti sa im na dorovnanie dôchodku budú musieť skladať aktuálni pracujúci. Podielové fondy by sa však nakoniec aj bez ďalšieho zásahu do novely zákona o dani z príjmov pod úľavu mohli dostať. Podľa Dušana Sviteka, predsedu predstavenstva AM SLSP, ich právny názor hovorí, že v prípade druhej úľavy legislatíva nehovorí o obchodovaných, ale registrovaných cenných papieroch. To už v súčasnosti spĺňajú aj niektoré na Slovensku dostupné fondy. Takéto dlhodobejšie sporivé schémy cez fondy by mohli správcovia ponúkať nielen bonitnejšej - afluentnej klientele, ale aj bežným klientom. Podobné programy už fungujú od sumy 15 eur mesačne.

Úľava, nie odpočet

Podpora dlhodobému sporeniu na Slovensku už v minulosti fungovala. Využívala sa hlavne pri životnom poistení. Ľudia si vtedy mohli od zdaňovaných príjmov odrátať vklad do produktu, najviac necelých 400 eur ročne. Tentoraz ministerstvo financií úľavu núka až na konci - z výnosu pri predaji aktív. ,,V porovnaní s odpočítateľnou položkou je efektívnejšie nezdaňovať výnosy po istom čase - ide o takzvaný časový test," podporuje nový režim Ivan Znášik, výkonný riaditeľ SASS. Za optimálny časový test však považuje približne tri roky. Úľava je podľa investorov hlavne nástrojom na lepší predaj produktov sporiteľom. Podľa V. Kouřila sa vplyv daňovej úľavy preceňuje. Napríklad úľava v podobe odpočítateľnej položky existuje aj pre II. pilier. Ide o peniaze vložené do sporenia nad rámec povinných odvodov na dôchodkové poistenie. ,,Našim klientom chodí mesačne na dôchodkové účty okolo päť miliónov eur. Intenzívne sme sa venovali ich motivácii na dodatočné peniaze cez daňovú úľavu, napriek tomu tá suma mesačne tvorí len okolo 20-tisíc," porovnáva. Predstavuje to zhruba štyri desatiny percenta zo všetkých pripisovaných príspevkov. Aký efekt presunu ľudí z iných investícií do priameho nákupu alebo nových záujemcov prinesú avizované úľavy, si ministerstvo financií netrúflo odhadnúť a dosah na rozpočet tak nevyčíslilo.

Zákon by sa v súčasnom znení mohol vzťahovať aj na niektoré podielové fondy

Rozdielne podmienky zdaňovania

Zavedením úľav sa ešte viac skomplikuje už i tak pestrý spôsob zdaňovania investícií na Slovensku. Pri priamom investovaní bude po roku daň nulová, teda aj bez zdravotných odvodov. Investori v domácich podielových fondoch budú platiť zrážkovú daň 19 percent a kto investuje cez zahraničných správcov, musí si podávať daňové priznanie. Okrem dane tak platí aj 14-percentné zdravotné odvody. Ministerstvo financií i tu veľmi mierne mení podmienky od januára 2016, keď pre kapitálové príjmy zavádza osobitný vymeriavací základ. Bude to znamenať, že sa na ne bude vzťahovať vždy len sadzba 19 percent, ani pri nadštandardných príjmoch investori nestúpnu do vyššej sadzby 25 percent. Povinnosť platiť aj zdravotné odvody však zostane. Riešením by bolo umožniť zahraničným správcom dobrovoľne sa registrovať na Slovensku pre zrážanie dane. Tento návrh sa zatiaľ ministerstvu financií nepozdáva.